Založiť webovú stránku alebo eShop
Trochu histórie

(Trochu histórie nikoho nezabije)

 V tejto časti by som rád pojednal o tom, ako sme sa "prepracovali" k teriérom a erdelom zvlášť. Ale od začiatku:

Asi ako každé dieťa som prišiel do veku, kedy "to" prišlo a téma pes, bola na dennom poriadku. Rodičom sa tieto moje túžby darilo uspokojovať čiastkovými ústupkami (škrečkovia) a neskôr prišiel na rad kocúr Mišo*, s ktorým sa ale nedalo nič robiť a jeho špecifické hygienické návyky alebo skôr zlozvyky ho veľmi rýchlo diskvalifikovali a putoval späť k svojim chovatelkám.  (*Miša si nepredstavujte ako nejaké superušlachtilé mačacie plemeno, bol to klasický tigrovaný "mourek", ktorý si z celého nášho bytu robil WC).

Prišlo to až neskôr, keď sestra odišla na VŠ, mama bola mojim plánom vždy naklonená a jediná prekážka bola otcova neoblomnosť ale využili sme jeho krátku "slabú chvíľku" . S jeho súhlasom, že pes je prípustný (fenka  nie) sme s mamou vyrazili rýchlikom do Olomouca.  Tam nás už čakala pani Kohoutková, chovateľka hrubosrstých foxteriérov, s ktorou sme sa skontaktovali na základe jej inzerátu v Nedeľnej Pravde (bol začiatok 80-tych rokov o internete sme ešte nemali ani potuchy). U nej doma sa na nás vrhli tri dospelé foxteriérky a šesť malých šteniatok. Pani Kohoutková ako zanietená "pejskařka" nám všetko vysvetlila, prekonzultovala a výsledkom bolo, že sme domov odchádzali s fenkou CESY DYNAMIK CS. Pred otcom sme potom chvíľu hrali blbých, že sme si nevšimli, že sme namiesto psa domov priniesli fenku, ale prešlo to hladko a tak sa začalo naše spolunažívanie s prvým teriérom - hrubosrstou foxteriérkou CESY.  Ešte som nevysvetlil dôvod prečo práve foxteriér. Paradoxne to bol otec, ktorý ako dieťa s foxteriérom vyrastal, mal mnoho príhod a zážitkov a tým ma inšpiroval.  Naša Cesy bola biely diablik,  doma poslušná, vonku bolo veľkým rizikom ju pušťať z vodítka a ani sme to veľmi neriskovali. Stačilo povedať MAČKA a Cesy sa dostávala do amoku. Bola milým spoločníkom, potom som však odišiel na VŠ (Cesy už bola staršia pani), najvernejším spoločníkom sa Cesy stala práve otcovi , v roku 1993 Cesy odišla do psieho neba. (povinné čítanie k foxteriérom je Zdena Frýbová: ROBIN  a  ROBIN DRUHÝ).

V roku 1995 si rodičia kúpili dom v Turci, ešte počas jeho rekonštrukcie sme im domov priviezli našu druhú teriérku, prvú erdelku. Bola to pražáčka AIDA TERNO z chovnej stanice p. Dr. Philippovej. To, že to bude teriér a fenka, o tom nebolo pochýb a prečo erdelka ? Presne neviem, viedla ma intuícia, pomohla literatúra ale voľba bola správna. Po foxteriérke prišla (relatívne) kľudná elegantná rozvážna dáma, samozrejme s tými najlepšími erdelími vlastnosťami. Hravá, poslušná, odvážna ...... spoločníčka doma, v lese, pomocník na záhrade, strážca. Keď sa zdravotný stav rodičov skomplikoval, AIDA ale vlastne MEGY ako sme ju premenomali pobývala aj u nás doma v novom dome v Martine. Vo februári 2006 MEGY po veľmi rýchlom slede udalostí uhynula. Hovorí sa, že pes vie na seba prevziať chorobu svojho pána....

Keďže u nás doma už boli vytvorené podmienky na pobyt psa,  začali sme študovať novozakúpené knihy, atlasy psov, porovnávali sme, vymieňali sme si informácie, čo, kde, kto zistil, aké plemeno je nové, čo by sa nám pozdávalo a nakoniec padlo rozhodnutie, že to bude opäť AIREDALE TERIER-ka (nič lepšie pre nás neexistuje :-). Začal som pátrať po nejakom aktuálnom vrhu. To, čo následuje, nájdete v sekcii BILBERRY FINTA STAR (BERRY).

 

(Foto je ilustračné, Aida a Cesy a nikdy nestretli)

TOPlist
Vytvorené službou WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok